V nedeľu 17. mája 2026 bola v Pribylinskom skanzene Ovčiarska nedeľa.
Napriek nepriaznivému počasiu, chladu a vetru, ľudia do skanzenu prišli. Obľúbené a atraktívne podujatie ktorého premiéra sa uskutočnila ešte v roku 1993, kedy sa múzejníci z Liptovského Hrádku podujali predstaviť kultúru pastierov oviec ako významný fenomén, ktorý významne ovplyvnil kultúru a spôsob obyvateľov na území takmer celého Slovenska. V tomto období si ovčiarstvo ešte udržiavalo vzostupný trend vďaka podporovanému chovu oviec v poľnohospodárskych družstvách, tiež sa začínala etapa nových modernizačných postupov nielen pri dojení, ale najmä pri spracovaní mlieka a výrobe syra. Nastávala aj generačná výmena pracovníkov v chove oviec, starí ovčiari odchádzali zo salašov a nie vždy za nich prichádzala rovnocenná náhrada. Hlavnou myšlienkou programového podujatia bola snaha ukázať materiálne a duchovné bohatstvo kultúry pastierov oviec, ktoré sa už začínalo vytrácať zo života v Liptove a vytvoriť aspoň nejaké podmienky na jeho uchovanie a prezentáciu.
Vybudované múzeum v prírode sa pre tento projekt stalo velkým javiskom. Pri Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku už aktívne pracoval klub priatelov ludového umenia, ktorý združoval ludových tvorcov a výrobcov ludovoumeleckých výrobkov. Väcšina z nich sa zameriavala na umeleckú prácu s drevom s tematikou pastierstva, ale boli tam aj výrobcovia praciek, opaskov a dalších artefaktov valaskej kultúry. Celá skupina spolu s bacom Petrom Slosiarom a dalšími aktívnymi ovciarmi prišla do Pribyliny aby spolocne návštevníkom predstavili svoj život a prácu. Pridali sa mnohí ovciari, známe bacovské a valaské rodiny z horného a dolného Liptova.
Odvtedy uplynulo 33 rokov a Ovciarska nedela sa stala trvalou súcastou kalendária programových podujatí múzea v prírode. Tieto programy boli na prelome storocia významnými celoslovenskými podujatiami, dokonca niektoré boli organizované pod záštitou ministerstva pôdohospodárstva a zúcastnovali sa na nich úcinkujúci a hostia z celého Slovenska. Mali aj odborný charakter, ich súcastou boli napríklad sútaže v kvalite výrobkov z ovcieho mlieka a viaceré prezentácie chovatelov oviec. Postupne sa tieto stali súcastou podujatí Ovenálie vo Východnej a Múzeum liptovskej dediny sa mohlo naplno venovat prezentácii hodnôt kultúry pastierov oviec.
Svoju poslednú Ovciarsku nedelu som ako riaditelka Liptovského múzea organizovala v máji 2012. Rozhodla som sa v programe prezentovat historickú skutocnost, že panovník Matej Korvín ocenil význam valaskej kolonizácie pre hospodársky rozvoj krajiny a v roku 1474 udelil valachom v Liptove Velkú listinu práv a slobôd s právom volit si svojho valaského vojvodu. Kedže v pribylinskom skanzene je vybudovaný kaštiel z Parižoviec , ktorý je historicky spájaný s králom Matejom a jeho synom Jánom Korvínom, kniežatom liptovským, pripravili sme príbeh so scénou prijatia valaskej pospolitosti samotným kniežatom pred kaštielom. Knieža udelilo výsadné listiny, pasovalo valaského vojvodu, vypoculo si gajdošov a fujaristov, potešilo sa valaským tancom. Úspešný program pokracoval v amfiteátri, areál bol plný remeselníkov, ktorí v rámci tzv. Valaskej školy predvádzali výrobu salašného riadu.
Po viacerých rokoch ma Liptovské múzeum oslovilo, aby som ako riaditelka a kurátorka Ovciarskeho múzea spolupracovala pri príprave ovciarskej nedele. Rada som prijala túto ponuku a pripravila som výstavné podujatie, ktoré priblížilo život a prácu troch liptovských bacov. Všetci boli vynikajúci odborníci v chove oviec a výrobe syra z ovcieho mlieka. Okrem remesla však všetci boli výtvarne a remeselne zrucní, a každý z nich zanechal po sebe umelecké hodnoty. Bol to Peter Slosiar z Liptovskej Porúbky ako vynikajúci rezbár a výrobca crpákov, foriem na syr a figurálnych plastík. Ján Král z Demänovej bol výrobcom zdobených praciek nielen na remene zvoncov, ale jeho pracky a iné ozdoby nosili ovciari na svojich opaskoch a kapsách. František Mojš Hajtman ml. z Liptovských Sliacov bol majstrom mnohých remesiel. Pochádzal z rodiny bacu a tak živil rodinu ovciarstvom, ale kedže vyrástol v dedine so živou ludovou kultúrou sa od mladosti do nej zapájal, vynikal v hre na heligónku, rád hrával pri sviatkoch v dedine, ale aj na salašoch pre priatelov a zahral aj turistom ktorý prichádzali do Demänovskej doliny. Co je cenné a hodné obdivu, je to, že dedicstvo po týchto osobnostiach opatrujú ich deti. Synovia Petra Slosiara sa od detstva ucili vyrezávat a tak sa stali pokracovatelmi majstrovstva svojho otca pri výrobe crpákov. Dcéry Jána Krála uchovali nielen jeho odev a otcovu dielnu, ale aj nástroje s ktorými vysekával pracky a iné ozdoby. Štefan Mojš z Liptovských Sliacov má vo svojom synovi Danielovi tiež vynikajúceho pokracovatela. Aj ked sa neživí ovciarstvom, uchoval jeho oblecenie, opasky a kapsy, ktoré zhotovil, crpáky, solnicky a dalšie predmety. Co je cenné, zdedil po nom lásku k spevu a hre na heligónku. Na pamiatku otca na vernisáži výstavy hraj a spieval jeho oblúbené piesne.
Do Múzea liptovskej dediny v Pribyline v nedelu 17 mája prišli bacovia a valasi, ktorí svojim vekom a skúsenostami reprezentovali štyri generácie. Všetci velmi zaujímavo rozprávali o svojom živote a práci Tých najstarších zastupovali Florián Šavrtka z Liptovských Revúc, ktorý zaciatkom mája oslávil 89 rokov života a 83 rocný Ján Šuchtár z Jakubovian. Hoci nie je medzi nimi generacný rozdiel, každý z nich reprezentuje inú formu hospodárenia v chove oviec. Pokial Florián Šavrtka pracoval pre súkromných chovatelov a neskôr ako baca polnohospodárskeho družstva, Ján Šuchtár je ukážkovým príkladom budovania súkromného chovu oviec. Pracoval ako baca v polnohospodárskom družstve, ktoré postupne upravovalo podmienky hospodárenia až do takej miery, že sa rozhodol pre súkromné hospodárenie. Jeho postup by mohol byt príkladom pre budovanie úspešnej rodinnej farmy, lebo v jeho práci pokracuje syn Ján a vnuk Matej, obidvaja sú bacovia na salaši v Baranec v Liptovskom Ondreji. Milan Gajan s bacom Jozefom Slušnákom reprezentovali salaš Pastierska v Bobroveckej doline, baca Dušan Harman z Hýb vedie velký súkromný salaš za Liptovskou Kokavou. Spolocne so skúseným valachom Norbertom Mocárym z Bieleho Potoka a dalšími dvoma ovciarmi sa starajú o stádo viac ako 500 kusov dojných oviec. Sú poslednými ovciarmi v Liptove, ktorí stále rucne doja ovce a syr robia tradicným spôsobom v kolibe a žincicu varia v kotlíku nad ohnom, tak ako to robili bacovia v minulosti.
Nový prístup k udržaniu a prezentácii hodnôt pastierskej kultúry predstavil Ing. Patrik Habo zo spolocnosti Cernovské drevenice, ktorá v Cutkovskej doline poskytuje bohatú paletu služieb pre návštevníkov a hostí. Okrem špecialít z ovcích produktov, ponuky programových podujatí, jedinecným zážitkom pre návštevníkov je ukážka chovu oviec pôvodného plemena valaška, ktoré sa už z pasienkov Liptova takmer vytratilo. V areáli zaujímavých objektov ktoré boli vybudované v duchu ludového stavitelstva je priestor aj na prezentáciu chovu viac ako 200 kusového stáda o ktoré sa stará skúsený ovciar – baca.
Iveta Zuskinová
Stretnutie 4 generácií bacov a valachov z Liptova, foto Slávka Križková