Bača Peter Slosiar 1918-1995 z Liptovskej Porúbky, patril medzi najvýznamnejšie osobnosti slovenského ovčiarstva. Narodil sa v rodine baču Jozefa Slosiara a otec ho od detstva pripravoval na valaské remeslo  rovnako, ako aj jeho dvoch starších  bratov  Martina a Jozefa.

Salaš bol pre neho školou života.  Aj on bol najskôr pomocníkom  honelníkom, potom pastierom paselníkom, keď začal dojiť stal sa  poldojčiarom a až neskôr skutočným dojčiarom. Ako dospelý valach už viedol salaš, striedali sa so svojím bratom Jozefom. Bol bačom v Dovalove, v Liptovskom Petre, ale najviac vo svojej rodnej Liptovskej Porúbke,  obci ktorá mala pasienky v Michalove, naBrtkovici  a v ďalších dolinách V práci na hornoliptovských salašoch prežil 35 rokov svojho života.

Bol nositeľom  tradičných foriem pastierskej kultúry, svoje učňovské a tovarišské roky prežil s ovčiarmi  o ktorých ľudia hovorili že to boli vedomci a vidomci. Starí bačovia  boli znalcami prírody a prírodných javov,  všetkých foriem života, života rastlín a aj zvierat...

Občianske združenie Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny v roku 2022 riešilo ďalší vydavateľský projekt.

S finančnou podporou FPU pripravovalo vydanie ďalšieho dielu edície monografických publikácií venovaných ľudovej kultúre regiónu.

Po tituloch Liptov v ľudovej kultúre, ktorý vyšiel ako prvý v roku 2014, nasledovali publikácie  Liptov – ľudové umenie, Ovčiarstvo v Liptove, Liptov – rodinné a kalendárne obyčaje, Liptov – Dom a život v ňom, ktorý vyšiel vo februári 2022.

Šiestym dielom je Liptov – Kuchyňa starých materí, ktoré je venované formám stravovania a spôsobom obživy obyvateľov regiónu patriacich k rôznym spoločenským a sociálnym vrstvám  v období koncom devätnásteho a začiatkom 20.storočia.

Z odborných recenzií

Súčasná etnológia a kultúrna antropológia považuje tradičnú kuchyňu spoločenstiev ľudí za jeden z ich najvýznamnejších identifikačných znakov a zasadzuje sa za jej zdokumentovanie a zachovanie pre budúce generácie...

V týchto dňoch  vychádza už piaty diel monografie o ľudovej kultúre Liptova. Po prvej  veľkej knihe,  ktorá sa k čitateľom dostala v roku 2015 a uviedla ich do problematiky ľudovej kultúry, boli vydané tematické publikácie podrobne predstavujúce jej jednotlivé formy. Boli to: Umenie a remeslo v ľudovej kultúre, Ovčiarstvo v Liptove, Rodinné a kalendárne  obyčaje. Novou monografiou je kniha  Dom a život v ňom.
Ľudové staviteľstvo a architektúra je súčasťou života mnohých generácií regiónu.  Ľudia si  v minulosti stavali domy z materiálov ktoré nachádzali vo svojom okolí, teda z dreva a kameňa. Ľudová architektúra je príkladom dokonalého súladu človeka s prostredím v ktorom žil. Ľudoví stavitelia mali silne vyvinutý zmysel pre proporcie a cit pre súlad ľudských sídiel s okolitou krajinou...

>>>

Občianske združenie Spoločnosť priateľov Múzea liptovskej dediny s finančnou podporou Fondu pre podporu umenia  /FPU/  vydalo už štvrtý diel monografií o ľudovej kultúre Liptova, ktoré nielen napísala, ale aj zostavila a vydala etnologička a kultúrna historička  PhDr. Iveta Zuskinová.

Prvým a základným dielom vydaným ešte v roku 2014 bola publikácia Liptov v ľudovej kultúre, v ktorej autorka predstavila základné formy hmotnej a duchovnej kultúry regiónu. Po ňom nasledoval Liptov – Ľudové umenie vydané v roku 2017 ktoré približuje umenie a remeslá predkov v živých tradíciách. V roku 2018 bola vydaná monografická publikácia Ovčiarstvo v Liptove, ktorá tento jedinečný spôsob života a hospodárenia prezentuje od konca 19.storočia až po začiatok 21. storočia.

Monografická publikácia Liptov – rodinné a kalendárne obyčaje priblížia čitateľom najvýznamnejšie rodinné  obrady spojené so životom človeka –  narodenie, svadbu a odchod zo života...

Čarovné formulky, mágia a obradné rituály pomáhali ochrániť stádo a pastierov oviec pred chorobami, zlými silami a živelnými pohromami. Mali sme to šťastie, že sme ešte zažili odchádzajúcu generáciu gazdov, ktorí sa postupne vytrácali z našej rodnej krajiny.
So sebou si do večnosti nenávratne odnášali vedomosti a zvyky, ktoré sa roky formovali v pote tvrdej práce. A tak sme sa rozhodli navrátiť do dnešných dní aspoň kúsok sveta našich predkov. Vydajte sa spolu s nami na ovčiarsku cestu po Slovensku – krajine zasadenej v srdci Európy.
Sprievodcami nám budú ľudia, ktorí svoj život zasvätili nielen chovu oviec, ale aj zachovaniu zvykov, spojenými so životom na slovenských salašoch, ale hlavne svoje životy prežili v harmónii s prírodou.
Snímku s názvom Ovčiarskou cestou si môžete pozrieť v pondelok 5. apríla o 10:50 hod. na obrazovkách Dvojky.

https://www.rtvs.sk/televizia/archiv/17293#3150

V turistickej sezóne 2022 – 2023 Ovčiarske múzeum nainštalovalo v Informačnom centre obce Liptovský Ján výstavu Ovčiari Valasi – remeslo a kultúra. Výstavné banery s množstvom dobových fotografií a s textami v slovenskom a anglickom jazyku podávajú komplexný obraz o tradičnom salašnom chove oviec a o kultúre ovčiarov na Slovensku.

Život pastierov oviec mimo ich trvalých sídiel formoval ich estetické a výtvarné cítenie a mnohí z nich sa venovali vyrezávaniu črpákov, výrobe praciek a iných ozdôb. Sami si zhotovovali  zdobené remene a opasky, pastierske kapsy, ale aj palice a valašky. Ovčiari mali aj hudobné nadanie, pri svojej práci si spievali, hrali na hudobných nástrojoch – píšťalky, fujary, trúby, gajdy a iné.

Pastiersky folklór a umenie predstavuje trvalú súčasť nášho ľudového umenia
Súčasťou  výstavy je prezentácia odevov ovčiarov z viacerých regiónov Slovenska, kde bol v minulosti rozvinutý tradičný  chov oviec...

Etnologička, múzejníčka a publicistka Iveta Zuskinová predstavila verejnosti svoju novú publikáciu nazvanú „Ovčiari na Slovensku“.

Na cestu k čitateľom ju vyprevadili symbolicky liptovskou bryndzou primátor Liptovského Hrádku Branislav Tréger, jeho kolega z Liptovského Mikuláša Ján Blcháč a starosta Štrby Michal Sýkora. Stalo sa tak v nedeľu 23. augusta 2020 počas podujatia Ovčiarska nedeľa, ktoré sa konalo v letnom parku na lúke Maladinovo v Liptovskom Mikuláši (oproti akvaparku).

„Je to publikácia, ktorá hovorí o tradičných formách ovčiarstva na celom území Slovenska a predstavuje jeho rôzne podoby. Nebolo to len tradičné salašníctvo, aké máme v hornom Liptove, ale boli to aj formy individuálneho salašníctva – nížinný chov oviec a podobne,“ povedala Iveta Zuskinová, ktorá považuje ovčiarstvo za kultúrny a hospodársky fenomén.

„Kedysi, keď prišli valasi na naše územie, doniesli novú kultúru, ktorú si obyvatelia slovenských regiónov obľúbili, prevzali, naučili sa spôsob života… Preto táto kultúra prežila do dnes v...

ZDROJ: https://zurnal.pravda.sk/fenomen/clanok/551353-bacovia-boli-elitou-a-dnes